ČO DOKÁŽEME ZISTIŤ Z TROFEJÍ SRNČEJ ZVERI.

Srnčia zver patrí medzi našu najrozšírenejšiu raticovú zver, ktorá sa vyskytuje takmer vo všetkých poľovných revíroch Slovenska. Je veľmi populárna a významne prispieva k vytváraniu príležitostí poľovania pre stále zväčšujúci sa počet poľovníkov. Vďaka tomu zostáva veľmi perspektívnym druhom aj pri čoraz viac sa zvyšujúcom tlaku civilizačných faktorov na životné prostredie zveri. Chov a lov srnčej zveri je významne ovplyvňovaný rôznymi okolnosťami. Populácie sú nadmerne zmladené a pomer pohlaví je v nich silne narušený v prospech samičej zveri. Kvalitu populácie je možné kvantifikovať napr. kraniometrickými hodnotami alebo trofejovými hodnotami. Len na základe exaktných podkladov akými sú predovšetkým preštudovanie rastu parožkov v závislosti od veku srncov je možné vypracovať objektívne kritéria pre negatívnu selekciu pre každú poľovnú oblasť, ak tieto majú pôsobiť progresívne. Existujú metodiky založené na asymetrii v utváraní ľavého a pravého kmeňa ako indikátora úrovne populácie. Niektorí autori poukazujú na negatívny vplyv vysokej hustoty srnčej zveri na živú hmotnosť jedincov ako aj trofejovú hodnotu vyjadrenú zvýšenou asymetriou parožia. Chemická analýza srnčieho parožia je dobrým indikátorom historickej záťaže prostredia ťažkými kovmi v ekologických štúdiách. V predmetnej problematike je len obmedzené množstvo aktuálnych literárnych zdrojov, ktoré sa priamo zaoberajú kraniometriou a skôr skúmajú utváranie parožia v kontexte populačných a prírodných podmienok srnčej zveri. Vychádzajme z predpokladu, že rast kostry od narodenia prebieha exponenciálne, t. j. v prvej fáze je možné sledovať prudký rast, ktorý sa vekom spomaľuje do dosiahnutia telesnej dospelosti. V súčasnosti sa bez výnimky posunulo hodnotenie utvárania parožkov len na bodové hodnotenie CIC. Hodnotenie kraniometrických mier a ich vzťahov k veku môže byť využité pri spresnení určenia vekových stupňov diskutabilných trofejí. Vo vzťahu k utváraniu trofejí môže prispieť k zvýšeniu trofejovej kvality úpravou kritérií selektívneho odstrelu v konkrétnych chovateľských oblastiach. Trofejová kvalita je ovplyvnená nielen genofondom, ktorý je dlhodobo na Slovensku na pomerne vysokej úrovni ale aj chovateľským prostredím, ktoré významne ovplyvňuje celkový fenotypový prejav – kvalitu trofejí. Správny manažment z dlhodobého hľadiska môže viesť k zlepšeniu trofejovej kvality srncov. Zhodnotenie utvárania kraniometrických mier poukazuje vo vyššej miere na vplyvy prostredia, ktoré pôsobia dlhodobo počas ontogenézy a sú založené už počas prenatálneho vývinu. Zhodnotenie trofejovej kvality zas poukazuje na vplyvy prostredia, ktoré sú krátkodobého charakteru a sú výsledkom pôsobenia faktorov počas jedného ročníka resp. sezóny. Vzhľadom na to že medzi kraniometrickými mierami a trofejovou kvalitou existujú významné závislosti je potrebné ich zohľadňovať pri starostlivosti o zver.